Pre tich daskeľich co jich to interesuje Antologija poeziji 1990-2010 bi trebalo buc coška co bi jim otvorelo novi vidohľad do čohošik co išče ňe bulo. Sama koncepcija kňižki očevidno sugeruje že to prerez over i undergroundu jednoho zabutoho času co poteraz buli zaňedzbani i teraz še coška chtoška zdohadnul že bi to mohlo probovac afirmovac. Calkom pevna i dobrenamirna ideja, ňet co prihvaric. Autoroch jest naspravdi všeľijakich – stilski i generacijno a prichodza mi na rozum išče dzepojedni chtorich ňet, u peršim šore pre jich vlasnu vinu ľebo preto že sami ňe sceli mac ňič zoz tim. Dakus zmišani babi i žabi aľe tomu chto sce može ľehko rozlučic že chto mu tu po smaku a chto ňe. Vibor mohol buc i dakus iňšaki, živši, oblapic rižnorodňejši formi. No, možebuc redachtor prave tak i scel potrafic ľebo definovac dajaki prosekovi stil i atmosferu, vlapic zajedňicku ňitku chtora povjazuje šickich u tej kňižki. Ked je tak to še mu udalo ľem diskutabilne že keľo to naspravdi atraktivne i čitačom interesantne bo je take dakus monotone. A možebuc i dakus tendenciozne ?! Jagod samomu učašňikovi mi barz ňepodzekovne komentarovac druhich. Veľku vekšinu jich i poznam ta mi calkom jasne že co scu povesc i co še išče skriva i vikukuje spoza jich slovoch. Jest nas spravdi barz mando ta rachujem že bi prave bulo až škaredne ked bi bulo iňšak. Od tich co jich znam pametam i ľepše a dzepojedni druhi me prijemno ňespodzivali.
Continue reading “Bonzo Goes To Bitburg” »
